Ciao Italia

Tom vystrelil z motyky, môj zamestnávateľ to odobril a ani som sa nenazdal a 30-teho Novembra, deň pred Adobe MAX 2008 bol tu. Ďakujem!

Šesť ráno. Vstávame Michal. Kávička, raňajky u Dašky, hopsa šupsa na letisko, ešte že to bratislavské nie je hodinu ďaleko. Na checkin som prišiel posledný, s hŕstkou nevyspaných talianov prechádzam cez rentgen. Akurát pristálo naše lietadlo, dofúkajú gumy a fičíme. Sedím nakonci lietadla, vedľa dievka žmolí sáček, v duchu ju počujem modliť sa aby nešplechlo vedľa.

Pristávame v Bergamo, u hipíka kupujem return ticket na Mailand central station. Hodinka a sme tam. Vyhodili nás priamo za hlavnou stanicou. Očkom idem kuknúť ako to tam vnútri vyzerá. Napodiv stanica nie je ošťatá, nevidím žiadnych pľuvajúcich počerných pred vchodom, nič čo by sa dalo porovnať s bratislavskou hlavnou stanicou. Vnútri to vyzerá ako iný svet, kilometrové stropy, milión ľudí, tristo koľají, v strede točiaci sa bilboard baťa. Idem do preč. Smer Via Mac Mahon. Po hodinovej prechádzke nachádzam hotel. Vnútri jeden Ind ako recepčná a majiteľ v ošúchanej žltej bunde. Majiteľ ani slovo po anglicky, a Ind mi lámane vysvetlil že mám počkať, "d rum iz klining".

Počkám, pravda. Chalaň spravil kávičku, a po otázke či majú internet access začal koktať. Leták píše, že v lobby by mal aspoň jeden byť. Problém je, že tu nemajú lobby. Pol hodinka a som na izbe. Skúsim wifi, nie, wifi tu nebýva. Sranda začala keď som chcel použiť elektrickú zásuvku. Nie, zásuvka sa nedá použiť. Tri dierky pod sebou, ktoré boli užšie ako vidlica od nabíjačky. Skúsil som silnejšie pritlačiť, že reku možno prejde cez ten plast. Nie, neprešlo. Pobalil som sa a odišiel na registráciu. Na recepcii som ešte spomenul svoj problém so zástrčkou, ukázal som mu koncovku a chalaň bez slova vytiahol redukciu, usmial sa, ja som sa usmial ešte viac.

Milano Convention Centre je čo by kameňom dohodil. Reklamných predmetov mám plný batoh, je pol tretej a vyrážam do mesta pozrieť kam chodia celebrity. Po hodinke som prišiel k Duomo. Čierny pouličný predavač zo Senegalu mi núti cvernové náramky.

"Aj tag jú maj bradr, for Afrika, and jú giv mí som many". Podávam mu dve eurá, nech mám pokoj, nie nestačí. "Tú? Jú giv mí fajf, aj ken čejnďz jú".